Preikestolen

Autor: Andrej Tichy | 3.8.2014 o 19:13 | Karma článku: 9,17 | Prečítané:  2922x

  V okolí Stavangeru sa naskytá množstvo kultúrnych a turistických atrakcií. Jednou z najznámejších z nich je skalnaté bralo, ktoré vyčnieva nad Lysefjordom do výšky 604 m n. m. Od nepamäti je toto magické miesto opradené rôznymi poverami a mýtami o jeho vzniku a pôvode jeho pomenovania. Názov Preikestolen je zložením dvoch nórskych slov preike a stolen. V nórčine to znamená kázať a stolička, čo by sa voľne dalo preložiť ako kazateľnica. Mýty a povesti hovoria o tom, že výnimočnosť tohto miesta bola predurčená na náboženské obrady, aj kvôli svojej výške a výhľadu by z neho malo byť bližšie k bohu.   

Svetovo známy

 

Miesto začalo byť turisticky navštevované za posledných 100 rokov, kedy jeho obľuba značne narástla. Fotografie brala, ktoré sa kolmo vrhá do hĺbky fjordu obleteli svet a stali sa hlavným lákadlom výhľadu a dobrodružstva chtivých turistov z najrôznejších krajín. Odkedy sa o chodník začalo starať združenie miestnych turistov, mnohé sa zmenilo. Z náročnej túry spred desiatok rokov, pri ktorej návštevníci boli nútení používať horolezecké náradie, sa popularitou a ťažkou prácou ľudských rúk stala prechádzkou, ktorú zvládajú každoročne tisíce ľudí. V roku 2013, v období medzi májom a augustom, túto túru absolvovalo 205 000 turistov. Množstvo ľudí túto trasu absolvuje znova a znova. Pri opakovaných návštevách máte možnosť si všimnúť nové schody, upravené alebo opravené miesta. Nóri dbajú o zvýšenie bezpečnosti a o to, aby túru zvládli aj menej zdatní turisti.

 

 

Ako na to ?

 

Na Preikestolen je možné vydať sa zo Stavangeru dvomi cestami. Obidve vedú cez more.  Jedna cesta je z centra Stavangeru, kde nastúpite na trajekt, ktorý ide smerom na Tau a odtiaľ sa vydáte smerom na Jørpeland. Cesta loďou trvá niečo okolo 40 minút a po vystúpení z trajektu je dobre označená a bez problémov by ste sa mali dostať do cieľa. Ak sa napríklad neradi plavíte loďou, máte možnosť ísť smerom na Sandnes a odtiaľ po veľmi dobre vyznačenej ceste na Lauvvik. Tam sa nalodíte na trajekt, ktorý pre všetkých čo sa neradi plavia, ide príjemných 10 minút. Skôr ako sa stihnete pokochať výhľadom a zážitkom z plavby, vystupujete. Po krátkej jazde cestou č. 13 vás usmerní veľká ceduľa na odbočku k vyhľadávanému miestu a opäť by ste mali bez problémov nájsť cieľ svojej cesty. 

 

 

Do kopca

 

Keď už budete mať pocit, že ste skoro na mieste, z omylu Vás vyvedie chlapec v reflexnej veste, ktorý od vás bude pýtať 100 nórskych korún za parkovanie. Bude vám sľubovať, že parkovisko na pravej strane je rovnako blízko ako to druhé. Neverte mu, je oveľa ďalej, ale oplatí sa vám pokračovať v ceste asi 1,5 km ďalej. V prípade, že by ste mali veľmi pohodlné topánky a radi chodili do kopca alebo nemali zo sebou deti, kľudne zaparkujte na parkovisku na pravej strane.

Vo chvíli, keď sa pred vami otvorí rampa na parkovisku a zbadáte vôkol seba množstvo prechádzky do kopca chtivých ľudí, niet cesty späť. Na parkovisku si naposledy môžete uľaviť v civilizovaných toaletách alebo sa občerstviť v bufete. Potom sa vaše oči pokochajú pohľadom na veľkú tabuľu, kde sú informácie o prechádzke, ktorá vás čaká. Sú tam aj odporúčania na to, akú obuv by ste mali mať a predpokladaný čas trvania túry. Ak ste po pohľade na prečiarknuté šľapky alebo nedajbože lodičky sklopili zrak a na nohách máte práve spomínaný typ obuvi, nezúfajte. Mal som česť vidieť ľudí škriabať sa viac dole ako hore aj ľudí s týmto typom obuvi. Ak vám je váš život a zdravie aspoň trochu milé, odporúčam dodržať pokyny nakreslené na informačnej ceduli.

 

 

Schody, Schody a ešte raz kamene

 

Ak máte na nohách minimálne tenisky, cesta do kopca by Vám mala trvať do dvoch hodín. Na jej konci Vás bude čakať krásny vyhlaď. Pri ideálnom počasí a viditeľnosti uvidíte aj Stavanger a možno aj ďalej. Cesta hore je kolekciou najrôznejších tvarov a veľkostí kameňov. Druh vyzerá byť ten istý, všetky sú asi odtiaľ, ibaže by ich niekto priniesol z niekade inokade. Po zhruba hodine si začnete užívať výhľady na krásy nórskej prírody a navôkol rozprestierajúce sa fjordy. Cestou nahor sa striedajú strmé úseky so strmšími, ale môže sa stať, že niektoré sa vám budú zdať aj menej strmé.  Približne v polovici cesty nahor vám ako prijemné osvieženie padne zastávka na mieste, kde to napadne množstvo iných ľudí. Miesto na prestávku ako stvorené poviete si. Množstvo skál, na ktoré sa dá sadnúť a dokonca jedna lavička so stolom, ktorá je však večne obsadená. A tak aj skala dobre padne. Po tom, ako sa posilnite desiatou z batôžka, sa vám bude hneď kráčať veselšie ako si na pravej strane všimnete ceduľu. Áno, už som v polovici, prebehne Vám hlavou a vydáte sa v ústrety cieľu.

 

Hore

 

Od miesta, kde sa vaša myseľ usmiala nad predstavou blízkosti cieľa, je to už len stále do kopca, trochu dole kopcom a znova stále do kopca. Keď zbadáte pred sebou reťaze, ktoré vám majú zamedziť pádu alebo skoku do nekonečnej hĺbky, vedzte, že ste blízko. No nevrhajte sa dole, aj keď vás naozaj bolia nohy. Trochu vyššie do kopca za zákrutou a veľkým kameňom budete odmenení. V prípade dobrého počasia výhľadom, pre ktorý sa oplatí ísť skoro 2 hodiny do kopca. V cieli prechádzky si väčšina ľudí sadne, naje sa a urobí fotku ako dôkaz, že tu boli. Väčšina ľudí sa usmieva, tak nekazte tradíciu a usmievajte sa aj vy, aspoň kým ste hore. Ak nenájdete žiadny dôvod na smiech, možno budete mať šťastie a stretnete na zemi sedieť dvoch Poliakov, ktorí majú vedľa seba položenu ceduľku „Vodka na predaj“. Pokochaní výhľadom, najedení a napojení si uvedomíte, že ste iba v polovici cesty a je čas vydať sa dole. Je veľmi diskutabilné, či je ťažšie dostať sa hore alebo dole. Odpoveď na túto otázku mi dali všetci ľudia, čo išli cestou opačne a teda cúvali. Pri ich míňaní sa však usmievali a teda si myslím, že sa im to páčilo. Či už pôjdete na Preikestolen tak alebo onak, v daždi alebo v menšom daždi, bude sa Vám tam páčiť a nebudete ľutovať, že vás budú bolieť nohy. Aj to je súčasť nezabudnuteľného zážitku, aký tu máte možnosť získať. 

 

Tak teda, ak vám môj blog pomohol, som rád. Ak nie, tak sa usmejte a hlavne choďte sa prejsť. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?