Nórsko začiatkom 20.storočia (chudobné Nórsko)

Autor: Andrej Tichy | 9.11.2015 o 23:22 | (upravené 10.11.2015 o 8:45) Karma článku: 11,27 | Prečítané:  11539x

O živote v Nórsku začiatkom 20.storočia som sa rozprával s nórskym historikom Gunnarom Roalkvamom. Ako žili Nóri ešte pred pár desiatkami rokov? Aký bol život v tejto krajine v minulosti a s čím všetkým sa museli  Nóri vysporiadať?

Stavanger

Mesto na juhozápade Nórska je v dnešnej dobe bohaté mesto, ktoré narástlo z ťažby ropy. Pred sto rokmi jedno z najchudobnejších miest v Európe. V roku 1814 mal Stavanger okolo 2 500 obyvateľov prevažne žijúcich z rybolovu. Práve hojnosť rýb (sleďov a brislingov) pomohla mestu narásť a v roku 1900 mal Stavanger už takmer 30 000 obyvateľov. Mesto bolo skoro závislé na spracovaní rýb a priemyslu s ním spojeným. 60% ľudí v meste žilo priamo či nepriamo z rybolovu. V roku 1873 bol Stavanger mestom so 70 konzervárňami a najviac priemyselne rozvinutým mestom v krajine. Jednosmerné zameranie priemyslu začalo prinášať prvé problémy. Slede jednoducho prestali migrovať do vôd severného mora a výsledkom boli prvé zatvorené fabriky. A to bol iba začiatok. 

 

Sentrum

Stredom mesta bol a dodnes je koniec fjordu. Neveľká zátoka tvorila pomyselné námestie. Na oboch stranách bol fjord lemovaný drevenými domami, ktoré akoby vyrástli priamo z vody. Každý dom mal na priečelí kladku, pomocou ktorej sa priamo z lodí vykladali ryby. Medzi najstarším kostolom v meste Domkirke a fjordom bola neveľká plocha, na ktorej bývali trhy. Práca vo fabrikách, z ktorej väčšina ľudí žila, bola extrémne zle platená.  V malých drevených domoch (Gamle Stavanger, Strad) sa tiesnili desiatky ľudí v zlých podmienkach. Postrachom mesta z dreva sú požiare a ani Stavanger sa im nevyhol. Najväčšiemu (store brann) z roku 1860 padlo za obeť 250 domov. Ľudia si ich svojpomocne postavili znovu. Veľkosť požiaru podnietila zmeny v územnom pláne mesta a na mieste, kde stáli kedysi domy, dnes stojí ulica (Breigata – široká ulica) Táto ulica mala zabrániť prípadnému šíreniu požiaru na ďalšie domy. Ľudia, ktorí bývali pred požiarom na mieste tejto ulice, dostali nové pozemky na inom mieste. Paradoxom je, že dnes sa staré drevené domy, kde kedysi bývali tí najchudobnejší, predávajú bohatým ako luxus

Ålesund

Aj vďaka veľkému požiaru v roku 1904, pri ktorom zhorelo takmer celé mesto Ålesund, je dnes také krásne. Mesto je postavené inak ako ostatné nórske mestá aj vďaka solidárnej pomoci z Nemecka, ktoré pomohlo Nórsku. V tej dobe išlo o nevídanú katastrofu. 

 

1900 tale

Aj napriek zlej mzde bola práca v konzervárňach veľmi populárna. Sezóna však netrvala celý rok a množstvo ľudí bolo 3-4 mesiace v roku bez príjmu. Riešením boli dlhy. Tí najchudobnejší ľudia si často požičiavali a v miestnych obchodoch fungovali knihy dlhov, ktoré sa po začatí sezóny museli splácať. Po prvej svetovej vojne bol konzervárenský priemysel na ústupe. Mzda, ktorá umožňovala v Nórsku len mizerný život, bola v porovnaní s inými krajinami stále vysoká. Výroba sa teda presúvala a Stavanger sa stáva ospalým provinčným mestom. V meste je množstvo chudobných ľudí, ktorí nemajú peniaze na základné veci. Máloktoré deti majú topánky a aj v zime chodia bosé. Do školy chodia často s omrzlinami. Už okolo roku 1900 robili školy zbierky pre chudobné deti. V starých školských záznamoch sú dodnes napísané mená detí, ktoré dostávali darčeky na Vianoce od školy. Čiapka alebo rukavice bol najčastejší dar. Mesto malo svoje lepšie a horšie štvrte. Časť, kde svietilo menej slnka obývali chudobní a tú časť, kde svietilo slnka viac, zase bohatí. Deti z oboch častí chodili to tej istej školy. 

 

1969

Po druhej svetovej vojne sa na Stavanger znova usmialo šťastie. Na ostrove blízko centra Hunvåg sa úspešne stavali lode. V lodenici Rosenberg sa v tej dobe stavali jedny z najväčších lodí na svete. Mnoho miestnych tu našlo prácu a mesto sa začalo zviechať. V roku 1969 sa stalo niečo, čo navždy zmenilo osud mesta. Americká vrtná veža Ocean Viking našla po dlhom hľadaní ropu v severnom mori. Zhodou náhod to bolo jedno z najväčších ropných nálezísk vôbec a ťažba na poli Ekofisk pokračuje dodnes. Od toho dňa sa v Stavangeri všetko zmenilo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?