Ako žijú ženy v Nórsku a koľko zarábajú?

Autor: Andrej Tichy | 6.4.2016 o 8:13 | (upravené 7.4.2016 o 9:12) Karma článku: 10,92 | Prečítané:  8973x

Pred sto rokmi zarábali ženy v Nórsku 5-x menej ako muži. Dnes je Nórsko na vrchole svetových rebríčkov v rovnoprávnosti žien. Ako je to naozaj?

10 øre na hodinu

Ženy pred necelými 100 rokmi pracovali za najmenšiu mzdu 10 øre na hodinu (øre = halier nórskej koruny) čo pripomína aj socha v nórskom Stavangeri. Pre porovnanie muži zarábali vtedy 1200-2000 korún ročne, zatiaľ čo ženy len okolo 250-300 korún ročne. V tej dobe bolo stále bežné, že ženy pracovali v domácnosti, nemali vlastné peniaze a ani volebné právo. Dnes je Nórsko krajinou, ktorá vedie v celosvetových rebríčkoch žien v politike a vedúcich pozíciách. Ako príklad možno uviesť, že takmer polovica nórskej vlády premiérky Erny Solberg sú ženy. 

Ako je to možné?

Na to, aby sme odpovedali na túto otázku, musíme nazrieť späť do histórie. Ani v Nórsku sa zmeny nestali cez noc, ale trvali dlhé desaťročia (ak nie storočia). Od čias Vikingov mali ženy iné miesto v spoločnosti, ako bolo zaužívané u nás. V tej dobe odchádzali muži na dlhé mesiace, alebo roky (alebo navždy) a ženy sa museli vedieť postarať o seba samé. A tak nebolo vôbec prekvapením, keď v 19. storočí dorazila do Nórska prvá vlna feminizmu. Slávny nórski spisovatelia Henrik Ibsen, Bjørnstjerne Bjørnson, Alexander Kielland a Jonas Lie sa verejne zastávali žien. V roku 1903 dostali niektoré ženy (majetné ženy, ženy bohatých mužov) právo voliť. O desať rokov neskôr už pod tlakom žien bolo volebné právo umožnené všetkým ženám. Mnohí by mohli namietať ,,Nórsko je bohatá krajina”, avšakv tej dobe Nóri o bohatstve ani nesnívali. Pre zaujímavosť, ženy dostali volebné právo vo Švajčiarsku až v roku 1971 (na národnej úrovni) a na federálnej (podľa oblasti v ktorej žili 1959-1991).

Nobelova cena

Uznávaná spisovateľka (čo bolo na tú dobu nezvyklé) Sigrid Udset písala knihy aj o ženách a ich roli v spoločnosti. V tej dobe bola veľkou nádejou pre práva žien. Popularita jej kníh a Nobelova cena za literatúru, ktorú dostala za svoju prácu v roku 1928, mala pre práva žien veľký význam. Bola treťou ženou, ktorá dostala Nobelovu cenu za literatúru. Prvá bola v roku 1909 Švédka Selma Lagerlöf a v roku 1926 Talianka Grazia Deledda. Možno aj práve fakt, že ženy dostali Nobelove ceny za (v tak výsostne mužskej činnosti akou bolo po stáročia) písanie, prispelo v boji za ženské práva.

Pippi dlhá pančucha

Príbeh o Pippi dlhej pančuche netreba asi zvlášť predstavovať. Je to jedna z najznámejších rozprávok a teší sa celosvetovej obľube. Málokto však vie, že v roku 1945, keď kniha vyšla v prvom vydaní, vo Švédsku spôsobila senzáciu. Pippi dlhá pančucha nebol len príbeh o obyčajnom 9-ročnom dievčati. Autorka dala Pippi vlastnosti, ktoré vtedy ženy nemali (silu, odvahu a bojovnosť) a na príklade dievčaťa, ktorého otec je námorník a musí sa o seba starať sama. Častokrát v humorných situáciách vysvetlila a možno aj vychovala novú generáciu odvážnych žien. 

Ženy v politike

Od volebného práva cez ženy spisovateľky je k žene v politike ešte ďaleko. V roku 1981 bola v Nórsku zvolená Gro Harlem Brundtland ako prvá žena za premiérku. Po tom akoby sa roztrhlo vrece zo ženami v politike a v roku 1982 bola zvolená Kari Thu za starostku Stavangeru. Ľudia si začali zvykať na ženy v politike. 

Mzda

Ženy azda najviac trpeli diskrimináciou v práci. Často vykonávali najhoršiu prácu za najnižšiu mzdu. To sa začalo postupne meniť. Významne k tomu prispel zákon o rovnosti medzi pohlaviami (likestillingsloven), ktorý bol prijatý 9.júna 1978. Jeho hlavným účelom bolo prispieť k zlepšeniu postaveniu žien v spoločnosti. Ďalším z krokov bolo, aby aj muži prispievali k chodu domácnosti a starostlivosti o dieťa. V roku 1993 bola uzákonená otcovská dovolenka a každý muž si mohol vybrať 4 týždne otcovskej dovolenky. Všeobecne sa považuje postavenie žien v dnešnej dobe za výrazne lepšie, ako bolo v minulosti. Ale ako je to naozaj? Sú si ženy a muži rovní? Dostávajú ženy takú istú mzdu ako muži? 

 

 

Podľa štatistiky (SSB - nórsky štatistický úrad) je k dnešnému dňu priemerná mesačná hrubá mzda u mužov 37 800 NOK (cca 4 000 EUR) a u žien 32 000 NOK (cca 3 300 EUR).

Ďalšia štatistika hovorí, že podiel žien s vyšším vzdelaním (4 roky a viac) je 21,5 % ženy voči 16,2 % muži. 

Štatistika ďalej ukazuje, že ženy pracujú väčšinou v štátnom sektore 70,4 % a muži iba 29,6 %. 

V súkromnom sektore je to zase naopak 63,4 % mužov a 36,6 % žien. 

 

V dnešnom Nórsku nie je nič nezvyčajné vidieť ženy vo výsostne mužských zamestnaniach ako je stavbár alebo bagrista. Mnohé malé dievčatá snívajú o práci na ropnej plošine a niektorým sa to aj splní. Nórsko je krajina, ktorá podporuje šport a ani v tejto oblasti nezaostávajú ženy. Ženský hokej, futbal a iné mužské športy sa tešia veľkej popularite. Čerešničkou na torte ženskej rovnoprávnosti je aj fakt, že ženy budú mať v Nórsku povinnú vojenskú službu od leta 2016 (doteraz bola dobrovoľná). Ženy, ktoré budú mať najlepšie výsledky, budú odvedené na ročnú vojenskú službu. 

Keď som sa opýtal Noriek, ktoré poznám, čo si myslia o rovnoprávnosti žien a o tom, aké majú práva v dnešnom svete? Tie staršie povedali, že sa to veľmi zlepšilo, ale že stále ešte nemajú takú istú mzdu ako muži. Na papieri áno, ale nie v skutočnosti. Tiež sa im páčilo, že za posledných 20-30 rokov sa z toho vidieť muža kočíkovať stala bežná vec. Predtým to bolo takmer nemysliteľné. 

Mladšie ženy sú rady za práva, ktoré dnes majú, ale vidia, že ešte stále sa môžu mať lepšie. Mladé Norky sú známe tým, že nemajú chuť viesť domácnosť, ako kedysi bolo zvykom (samozrejme to je individuálne). Práva, ktoré zdedili od svojich matiek si užívajú plným priehrštím a snažia sa vydobyť si ešte lepšiu pozíciu v dnešnej spoločnosti. 

 

Páčia sa vám moje blogy? Podporte ma vaším hlasom v ankete Bloger roka. Stačí kliknúť na link

http://www.blogerroka.sk/2015/andrej-tichy/

Nezabúdajte, že hlas ešte musíte potvrdiť v maili, ktorý vám príde.

Ďakujem vám veľmi pekne za váš hlas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?