Ako som fotil moslimskú svadbu v Nórsku

Autor: Andrej Tichy | 18.12.2016 o 18:49 | Karma článku: 10,81 | Prečítané:  14909x

Ako fotograf som mal možnosť zavítať na najrôznejšie miesta. Na svadby, krsty a iné udalosti. Ani vo sne by ma nenapadlo, že raz pôjdem na moslimskú svadbu.

Hneď na začiatok chcem napísať, že nie som moslim. Na svadbu som sa dostal v rámci mojej práce. Zákazníci si ma objednali, a tak som išiel fotiť svadbu.

Po pár e-mailoch sme sa stretli. Oproti mne sedel mladý pár. Vyzeralo to, akoby sa stále usmievali. Potom som si to všimol. Mali šikmé oči. Nie tak ako Číňania, skôr ako Mongoli.

„Odkiaľ ste?“ opýtal som sa opatrne.

„Z Číny“, odpovedali s úsmevom.

Dohodli sme si všetky potrebné veci a podpísali zmluvu. So slovami: „Stretneme sa tretieho decembra o ôsmej ráno“, sme sa rozišli.

 

Svadba

Nórsko - krajina fjordov, blond ľudí s modrými očami. Keď som o ôsmej ráno otvoril dvere na dome, pred ktorým stálo veľa áut, objavil som iné Nórsko. Pár krokov cez chodbu ma vnieslo do úplne iného sveta, aký som poznal. Všetci ma srdečne privítali.

Naľavo bola priestranná obývačka, kde sedeli za stolom starší muži. Vedľa sa na malom koberci modlil kňaz v tmavých šatách. Rozbalil som si svoje fotoaparáty a hor sa do práce.

Dom bol rozdelený na tri časti. V kuchyni boli iba ženy. Na sedačke medzi chodbou a obývačkou sedeli mladí muži so ženíchom, v obývačke starí chlapi. Všetci celkom pokojne pili čaj a jedli.

Okolo deviatej sa niečo začalo diať. Východ slnka vytvoril magickú atmosféru.  Chalan, ktorý mi robil sprievodcu, na mňa zamával: „Poď! Teraz sa niečo bude diať!“

Mladí chlapi sa postavili do radu k oknu a kňaz začal niečo hovoriť. Niektorí mali košele, iní nie. V tej chvíli by som ani nepovedal, že som v Nórsku. Len som tam tak stál, nikomu a ničomu som nerozumel. Všetci rozprávali po čínsky alebo uzbekistansky. Podľa toho, čo mi povedali, som pochopil, že sú z Číny, ale patria k etnickej skupine Uzbekistanu.

Za chvíľu znova na mňa zamával brat nevesty. Otočil som sa teda smerom do chodby.

Dve ženy vo farebných šatkách držali za ruky nevestu. Tá stála v strede so sklonenou hlavou.

Kňaz sa opýtal, či prijíma tohto muža. Vôbec jej nebolo vidno do tváre. Šatka sa len pokývala. Jej brat povedal kňazovi „Áno“.

Brat nevesty, ako jej mužsky zástupca, prišiel k ženíchovi. Chytil ho za ruky. Niečo si povedali. Potom sa kňaz opýtal, či mu dá sestru za ženu.

„Áno“, zaznelo znovu.

Všetci muži zdvihli ruky pred seba. Dlane otočené smerom k tváram. Kňaz dostal poskladanú bielu látku a obálku s peniazmi.

Nevesta zatiaľ odišla do kuchyne, kde čakali ostatné ženy. Tu sa objímali plakali a modlili.

Žiadne mladomanželské bozky a ani objatia sa nekonali. Mladomanželia sa ani nevideli. 

Samotná svadba bola ukončená za pol hodinu. Potom šla nevesta ku kaderníčke a na make up. Ženích ostal s kamarátmi. Ja som dostal voľno do jednej.

 

article_photo

 

Nevesta na predaj

 

O jednej som sa dostavil na dohodnutú adresu. Tu už na mňa čakali hostitelia. Bol to byt ich priateľov, kde sa schovala nevesta pred ženíchom. Teraz už boli všetci sviatočne oblečení. Nevesta mala biele šaty, sedela na sedačke a čakala. Ja som bol vonku a čakal som ženícha s jeho družinou. Tí prišli na asi 15-tich autách a veľkej bielej limuzíne. Všetci v oblekoch, ženích s kyticou v ruke. Keď bol červený koberec z limuzíny natiahnutý, začalo sa. Jeden hral na gitaru a všetci spievali. O čom, to neviem, ale spievali hlasno. Po príchode k vchodovým dverám ženích zaklopal a povedal: „Chcem nevestu!“

„Koľko máš peňazí?“ ozvalo sa spoza dverí.

Asi takto nejako vyzeralo to, čo si povedali. Na to všetci začali kričať a smiať sa na celú ulicu. Chlapi vyberali peňaženky a dávali dokopy peniaze. Ženy cez okno zjednávali. Muži im dali peniaze. Ženy kričali: „To je málo!“

Takto sa to opakovalo niekoľko krát. Nakoniec ženy uplatili a tie ich pustili dnu. Chvíľu posedeli, niečo zjedli a išlo sa ďalej.

Autá

 

Celá kolóna áut sa vydala smerom do centra mesta. Množstvo BMW, Mercedesov, Porsche. Ja som sedel v bielom Mercedese E a mal som točiť, ako kolóna ide. Mohol som tak vidieť, ako členovia sprievodu suverénne zastavovali premávku. Pätkový bavorák zastal v strede kruháča a púšťal kolónu svadobčanov. Čo ma zarážalo ešte viac bolo, že ich ľudia nechali. Len výnimočne na nich niekto zatrúbil. Po príchode do centra Stavangeru sa všetci hromadne odfotili a trúbiac sme sa vydali na ďalšie miesto fotenia.

 

Hostina

 

Dedinská telocvičňa bola miestom, kde na sprievod čakali hostia. Bolo ich 250. Po príchode a malej uvítacej ceremónii začali nosiť jedlo.  Stoly boli jednoducho ozdobené. Bolo na nich ovocie a tri fľaše nealka pre desať ľudí. Nikde žiadny alkohol! Na každý stôl položili asi päť tanierov s rôznymi jedlami. Kuracie, hovädzie, rezance, ryža, chlieb. Všetko bolo studené. Aspoň som nepribral. Hostina začala okolo štvrtej po obede. Rozmiestnenie ľudí bolo ako v dome. Ženy na jednej strane, muži zvlášť. 

Pani zahalená v čiernom obchádzala svadobčanov a dôkladne zapisovala, kto dal koľko peňazí. Pán na pódiu niečo rozprával. Ja som si zatiaľ odskočil. Pred záchodom v improvizovanej šatni mali na zemi biely obrus. Na ňom stálo asi desať chlapov a modlilo sa.

Program tvoril dj, ktorý v ich jazyku hral na klávesy a spieval. Väčšina ľudí tancovala. Vlastne ešte asi nikdy som nevidel toľko ľudí na svadbe tancovať. Okolo siedmej večer prišiel za mnou môj sprievodca.

„Chceš pivo?“ opýtal sa ma.

Keďže som bol hladný a nebol som autom, chcel som.

Za chvíľu mi doniesol dve pivá. Ja som si moje položil na stôl. Pár mladých si ich tajne nalievali pod stolom. Väčšina ľudí sa o deviatej večer zdvihla od stolov plných nedojedeného jedla a odišla.

Byť na takejto svadbe bol svojim spôsobom zážitok. Bola to prvá svadba, kde som nevidel opitých ľudí. Všetci sa tvárili veľmi milo a priateľsky.

 

Chcete vidieť krátke video z tejto svadby? Nájdete ho tu

 

Ak sa vám môj článok páčil, dajte mi lajk na moju Facebook stránku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.


Už ste čítali?