reklama

Rozhovory s nórskym historikom. Časť prvá. Vikingovia

V prvej časti dvojdielneho rozhovoru s nórskym historikom Gunnarom Roalkvamom vám prinesiem odpovede na otázky ako a prečo vznikli Vikingovia, kto sú vlastne Nóri, odkiaľ prišli a aká je ich história.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Gunnar Roalkvam
Gunnar Roalkvam (zdroj: Andrej Tichý)

Gunnar Roalkvam (1951) nórsky historik a spisovateľ.

Napísal viac ako tri desiatky kníh o miestnej histórii, niekoľko zbierok básni a učebníc. Taktiež je známy pre množstvo textov k populárnej hudbe. V roku 1995 ocenila Stavanger Kommune jeho prácu „Cenou za kultúru“. V roku 2012 mu bola pridelená cena „Advokata Ole Dehlis“ za jeho účasť pri šírení vedomostí o spolupráci. 

Kto sú vlastne Nóri?

Formálne správna definícia znie: tí, čo majú nórske občianstvo. Mnohí tiež hovoria, že za Nórov sa môžu považovať ľudia, ktorí žijú na území Nórska. Väčšina Nórov má zahraničný pôvod. Raz dávno sem všetci prišli, ak sa pozriete veľmi ďaleko späť. Celé Nórsko bolo pokryté ľadom.

Odkiaľ prišli prví Nóri?

Niektorí si myslia, že z dnešného územia Španielska, centrálnej Európy, Turecka. Všetci v tejto krajine sú emigranti. DNA výskum ukázal, že mnoho Nórov má gény z južnej alebo juhovýchodnej Európy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedy sa to stalo?

Pred veľa tisíc rokmi, keď sa roztopil ľad. Pred 10 000-15 000 rokmi prišli prví ľudia. Možno ešte dávnejšie, nevedia sa na tom zhodnúť. Keď sa ľad roztopil na tomto území (Stavanger), pozostatky ľadu boli ešte v Lysefjorde.

Ako žili títo ľudia?

Prišli ako lovci za zvieratami, ktoré žili v severných oblastiach. Lovili ryby a zvieratá. Usadili sa tu na severe, blízko ľadu. Bývali v jaskyniach a malých chatrčiach, ktoré si postavili. Žili primitívny život. Po nejakej dobe sa vyvinuli a vyrábali lepšie nástroje a začali stavať lode. Dostali sa do kontaktu s inými ľuďmi.

Mali títo ľudia kultúru?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, určite mali kultúru. Napríklad jazyk, rozprávky, pesničky, ale takmer nič o nich nevieme. V archeologickom múzeu môžete vidieť veci, ktoré sa zachovali z toho obdobia, ako šperky a nástroje. To nám poskytuje minimálny obraz o tej dobe.

Mali náboženstvo?

Áno, mali prírodné náboženstvo. Ľudia v tej dobe často uctievali prírodné sily. Napríklad hrom, blesk , slnko. Verili v silu prírody, ale nerozumeli jej. Hrmenie v nórskej mytológii vysvetľovali bohom Thorom, ktorý udiera kladivom. Najvyšší boh sa volal Odin. Mali mnoho ďalších bohov. Boha pre tých, čo obrábali zem. Boha pre lásku. Trochu sa to podobalo na gréckych bohov. Neskôr Vikingovia verili v to, že ak zomrú v boji, dostanú sa do Valhali. To bolo pre nich niečo ako nebo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Tichý)

Ako sa vyvíjala táto spoločnosť?

Boli veľmi šikovní v stavaní lodí. Mali dlhé pobrežie, a tak sa naučili umenie stavania lodí. Stavali lode, ktoré boli veľmi ľahké a mohli s nimi plávať aj po riekach. Ľudia z tejto oblasti (Rogaland) sa doplavili do Anglicka, Francúzka, Islandu, Dánska, Švédska, Ruska, Ukrajiny a oblasti Čierneho mora. Dokázali to preto, že ich lode boli ľahké a mali plytký ponor. Ľahko sa kĺzali po vode. Pri cestovaní získali kontakt s inými kultúrami. Začali vymieňať tovary, ryby, veci vyrobené z kosti. Z južnej Európy dovážali kovové veci. Jedna časť bola obchod a druhá bolo násilné rabovanie. Pozabíjali ľudí a zobrali, čo bolo ich. Traduje sa, že vikingské obdobie sa začalo prepadnutím kláštora Lindesfarne v Škótsku. Aj takto sa dostali do kontaktu s kresťanstvom. Zobrali so sebou mníchov a niekoľko vikingských kráľov sa v tej dobe dalo pokrstiť. Začalo to jedným, ktorý sa volal Hakon Gode. Bol synom Haralda Hårfagre, ktorý zjednotil Nórsko. Okolo roku 1000 Olav Hellige zaviedol kresťanstvo v Nórsku. To už sú postavené prvé kostoly. V tej dobre si mohol každý vybrať, či bude kresťan alebo ho zabijú. V tom období vznikla nórska cirkev, ktorá bola veľmi dôležitou v stredoveku. Bola prvou vzdelávacou inštitúciou. Kňazi mali veľkú moc. Staré náboženstvá boli zakázané. S nimi zakázali aj sauny, pretože cirkev to považovala za hriešne, aby muži a ženy boli spolu nahí v saune. Vo Fínsku to bolo inak a asi preto je u nich stále tak silná kultúra sauny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo a ako začali Vikingské časy?

Dôvod, prečo začali Vikingovia cestovať, bolo, že v Nórsku bolo málo poľnohospodárskej pôdy. V tej dobe okolo roku 800 bolo poľnohospodárstvo veľmi neefektívne. Nárast populácie spôsobil, že krajina nedokázala uživiť toľko ľudí. Spravidla najstaršie dieťa zdedilo farmu a ostatní súrodenci si museli nájsť niečo iné. Mnohí sa rozhodli odísť za lepším životom do Írska, Škótska, Anglicka. Išli na Viking. 

Vikingovia boli ekonomickí emigranti.

Takže Vikingovia boli ekonomickí emigranti?

Áno, Vikingovia emigrovali kvôli ekonomickým dôvodom. Buď aby našli novú zem, alebo obchodovať. Orkøyene, Shetlandy sú osídlené Nórmi. Dublin, York je založený Vikingami. Veľmi veľa ich išlo na západ. Niektorí na Island, Grónska alebo až do Ameriky (Vinland).

Leif Erikson bol pravdepodobne prvý európsky objaviteľ Ameriky okolo roku 1000.

Viking je pomenovanie činností a miesta nie ľudí. 

Ako dlho trvalo vikingské obdobie?

Niekoľko sto rokov od cca 800 do 1100-1200.

Prečo sa to skončilo?

Čiastočne preto, že krajiny, ktoré dovtedy okupovali, sa začali viac brániť. Taktiež sa vyvinuli lepšie metódy na obrábanie zeme v Nórsku a dokázali uživiť viac ľudí. Tiež sa značne rozvinul obchod s rybami. Celé severné Nórsko posielalo ryby do Bergenu a odtiaľ sa exportovali sušené ryby do Poľska, Nemecka. Ryby sa v tej dobe vymieňali za obilie. Hlavne za pšenicu, tu ju nevedeli dopestovať kvôli zlej klíme. Pestovali jačmeň a ovos, ale z jačmeňu sa nedal piecť chlieb, nenafúkne sa. Preto vyrábali tzv. Flattbrø plochý chlieb.

Ľudia v stredoveku v Nórsku jedli veľmi veľa ovsenej kaše, flattbrø, rýb a trochu mäsa a zeleniny. Vtedy nepoznali zemiaky. Tie sa do Nórska dostali v 18. storočí.

Čo bolo po Vikingoch?

Toto obdobie sa volá Severský stredovek. V tom čase bolo Nórsko silná krajina. Mali tam kráľa Håkona Håkonsona (1204-1263), ktorý vládol na veľkom území Orkøyene, časti Švédska. Nórsko bola vtedy veľmi veľká krajina. Všetky krajiny mali svoje obdobie, kedy boli veľké a silné. Toto bolo obdobie silného Nórska. Cirkev a kráľ mali veľkú moc. Mali diplomatické styky s mnohými krajinami. Håkons Hall v Bergene bola kráľova rezidencia, keď tam bol a tiež sa tam diali korunovácie. V krajine začínali boje o moc. Kráľ mal veľa detí, manželských a aj nemanželských. Po kráľovej smrti bolo mnoho nástupcov, ktorí chceli byť kráľom. V 11. storočí z toho bola občianska vojna. Od 12. storočia určovala cirkev, kto je oprávnený nástupca na kráľovský trón. 

V polovici 13. storočia zabila epidémia moru polovicu vtedajšieho obyvateľstva. 

Ako sa zo silného Nórska stala krajina pod nadvládou Dánska, Danmark - Norge?

Kombináciou čiernej smrti (moru) táto epidémia v polovici 13. storočia zabila polovicu vtedajšieho obyvateľstva. Do Nórska sa dostal mor loďou, ktorá prišla do Bergenu.

Druhým faktorom bolo naplánované manželstvo so švédskou princeznou. Tak vznikla personálna únia medzi Nórskom a Švédskom. To bolo na konci 13. storočia.

Takže najprv bola únia medzi Švédskom a až potom s Dánskom?

Áno, tak to bolo. Následne vznikla únia medzi Dánskom, Nórskom a Švédskom. Vládla jej dánska kráľovná Margaréta. Švédi sa dokázali z tejto únie vyslobodiť a pokračovať ako samostatná krajina. Nórsko to nezvládlo a bolo pod nadvládou Dánska takmer 400 rokov.

Nórsko bolo riadené z Kodane. Do Nórska sa posielali výbercovia daní.

Ako žili Nóri pod nadvládou Dánov?

Mali sa fajn, neboli utláčaní ako mnohé iné krajiny. Bolo to celkom normálne. Platili dane Dánsku. Samozrejme výbercovia daní boli aj zlí a obťažovali chudobných ľudí. Ale bola tu možnosť sťažovať sa kráľovi v Kodani, pretože verili, že kráľ je milý muž. Niekedy kráľ vyhovel sťažnosti a povedal nie: toto bolo zlé a rozkázal napraviť krivdu. Takže v podstate sme sa mali pod Dánskom fajn. Jazyk bol veľmi podobný. Nórsky jazyk to veľmi poznačilo, výsledkom čoho je Bokmål. Ten je bližší dánčine ako Nynorsk alebo dialekty. Prostredníctvom Dánska sa do Nórska dostalo veľa nového. Dáni boli v kontakte s Nemcami. Veľa nových impulzov prišlo veľmi rýchlo. Počas reformácie, keď Luther v Nemecku reformoval cirkev, to spôsobilo, že v Európe v kostoloch to bolo viac národné, biblie sa prekladali do národných jazykov. V Nórsku to bolo naopak. Norí chceli byť katolíci, ale dánsky kráľ chcel zaviesť reformáciu, aby mohol prevziať všetky kostoly. Tie mali veľkú moc a majetok. Takže po reformácii sa celý majetok cirkvi preniesol na kráľa. Neboli sme pripravení na reformáciu a pre ľudí to bolo ťažké. Odvtedy sú v Nórsku protestanti.

Ako je možné, že Nórsko, taká veľká krajina, bola pod nadvládou malého Dánska?

Bolo to preto, že Dánsko malo viac obyvateľov. Nórsko je geograficky veľké, ale ľudia tu žili veľmi riedko. Bolo to spôsobené aj tým, že polovica národa zomrela na mor. V Dánsku ich zomrelo menej. Boli tu veľké oblasti, kde nikto nežil. Tiež sme neboli tak dobre organizovaní. V dánskom meste sa mohli medzi sebou ľudia rozprávať jedným jazykom. V Nórsku nie. Tu žilo pár farmárov, tam o sto kilometrov ďalší a boli veľmi veľké rozdiely v dialekte. V Nórsku takmer neexistovali mestá. V tej dobe bolo najväčšie mesto Bergen a zopár malých miest. Stavanger takmer neexistoval. Nórsko bolo ľahkou korisťou.

Takže Bergen je veľmi staré mesto?

Áno, je veľmi staré mesto. Mnohí si myslia, že by mohlo byť hlavným mestom. Pretože to je mocné staré mesto.

Staršie ako Oslo?

V podstate áno. Bergen bolo dlhšie dôležitým mestom ako Oslo.

Ako sa Nórsko po 400 rokoch pod nadvládou Dánska dostalo do únie (Sverige - Norge) so Švédskom?

Stalo sa to následkom napoleonských vojen. Napoleon sa pokúšal ovládnuť celú Európu, Rusko. Angličania, ktorí boli proti nemu, sa báli, že dánsky kráľ podporí Napoleona. Tak potopili celú dánsku flotilu, ktorá stála v Kodani. Veľmi veľa vojnových lodí. Nechceli, aby sa ich zmocnil Napoleon. Dánsko - nórsky kráľ zúril a podporil Napoleona. Ale Švédi podporili Angličanov a Rusov. Keď Napoleon vojny prehral, pri mierovom vyrovnaní dostali Švédi Nórsko ako vojnovú korisť. Dánsko bolo potrestané za podporu Napoleóna stratou územia. To bolo v roku 1814. Vtedy sa už pracovalo na nórskej ústave.

Dánsky princ Kristián Frederik sa ešte pokúsil vydobyť stratené územie. Vyhlásil sa za kráľa Nórska. Na čo zareagovali Švédi s tým, že to nejde, lebo oni získali Nórsko ako vojnovú korisť. Po vyhrážkach Ruskom a Anglickom sa Dáni stiahli a odplávali domov. Neskôr sa Kristian Frederik stal dánskym kráľom. V roku 1814 sa udiala ešte jedna významná vec a to 17. mája začala platiť nórska ústava, ktorá bola odsúhlasená v Eidsvoll. Na tú dobu to bola veľmi radikálna a pokroková ústava inšpirovaná ústavou Ameriky a Francúzka. To je veľmi dôležitý moment v nórskej histórii.

Čo bolo také radikálne a pokrokové na tejto ústave?

Napríklad v nej bola zakotvená sloboda pre všetkých ľudí. Zaisťovala ľudské práva a spravodlivosť pre všetkých. Každý občan, ktorý vlastnil zem alebo peniaze, mal právo voliť. Švédsky kráľ ju akceptoval. Nórsko sa tak stalo krajinou, ktorá mala vlastnú ústavu a nielen provinciou, ktorá je pod nadvládou. Nórsko zotrvalo v únii so Švédskom do roku 1905. Všetci nórsky sedliaci mali právo voliť. Muži, ktorí mali viac ako 25 rokov a mali príjem, mali volebné právo. Tí, čo nemali peniaze, zem alebo neplatili dane, nemali právo voliť. V tomto bola ustáva veľmi radikálna na pomery v Európe tých čias. V Maďarsku vtedy predávali otrokov a v Rusku bolo nevoľníctvo. Zemepán mohol kúpiť, alebo predať celú rodinu a ľubovoľne ich rozdeliť. V tom bol obrovský rozdiel. Nórsky sedliaci boli slobodní ľudia. To nebolo ani vo Švédsku, v tej dobe tam boli zemepáni. V Nórsku boli rozdiely medzi bohatými a chudobnými gazdami, ale hlavne kvôli geografickým rozdielom. To považujeme za začiatok demokratickej kultúry v Nórsku. Chudobní ale slobodní ľudia. Počas únie so Švédmi sa nórska spoločnosť vyvinula do demokratickejšej a viac pokrokovej, ako bola tá švédska. V roku 1880 je zavedené volebné právo pre všetkých mužov bez ohľadu na majetok. Ženy môžu voliť od roku 1913. Demokratický proces šiel v Nórsku rýchlejšie, ako vo Švédsku. To spôsobilo, že sme sa chceli oslobodiť od únie. Nasledoval politický proces. Mali sme dve politické strany Høyre (pravica) pre bohatých a konzervatívnych a Venstre (ľavica) pre radikálnych sedliakov. Ľavica chcela mať právo voľby pre všetkých a zrušenie únie so Švédskom. To bolo na konci 19. storočia a parlament odsúhlasil, že švédsky kráľ už viac nie je kráľom Nórska. A Nórsko sa stalo samostatnou krajinou s vlastnými diplomatmi po celom svete. To bolo brané ako jeden zo symbolov zvrchovanej krajiny. Bolo to aj kvôli tomu, že sme mali veľmi veľa lodí všade po svete. A tak sa nórski námorníci hlásili k nórskym konzulátom a nie k švédskym. V roku 1905 Nórsko vystúpilo z únie so Švédskom. Stalo sa to bez násilia. Aj keď v Švédsku boli ľudia, ktorí chceli vojnu, ale švédski sociálni demokrati (Arbeidspartie-Strana práce) boli proti vojne. A žiadne násilie sa nekonalo. Od roku 1905 je Nórsko samostatná krajina. Máme dobre vzťahy s Dánmi a Švédmi. 

V ďalšom rozhovore sa budem venovať tomu ako sa Nórsko stalo bohatou a modernou krajinou. 

Andrej Tichy

Andrej Tichy

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  80
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Aplikovaná informatika. Viac info o mne nájdete na: www.AndrejTichy.com www.kuriatkospinkacik.sk Zoznam autorových rubrík:  CestovanieRopné plošinyNórskoBudúcnosťSúkromnéNezaradenéPostrehy

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu