Hrdinovia bežných dní

Autor: Andrej Tichy | 27.9.2017 o 21:55 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  1539x

Medzi nami sú ľudia, ktorí sa aj napriek ťažkému osudu nevzdali. Miro aj po dvoch mozgových porážkach pomáha ľudom nielen vo svojom okolí.

 

Doučovanie

Keď som sa v tridsiatke rozhodol ísť študovať vysokú školu, bolo mi jasné, že budem musieť zamakať. Viac ako desať rokov po strednej škole som oprášil matematiku. Sebakriticky som usúdil, že to nie je žiadna sláva. A tak som začal hľadať pomoc. Dal som si inzerát, že hľadám človeka, ktorý by ma doučil matematiku. Ozval sa mi Miro.

Invalidný dôchodca

Nikdy som ho nestretol osobne. Poznáme sa vlastne len cez internet. Zdanlivý vek - okolo štyridsať rokov. Na zoznamovacej hodine sme si povedali niečo o sebe. Začal s tým, že je invalidný dôchodca.

„Mal som tridsať jeden rokov, keď som dostal prvú mozgovú porážku. Ochrnul som na polovicu tela ale prešlo to,“ rozpráva kľudným hlasom.

„Zanedlho potom sa mi prihodila druhá porážka, ktorá bola ešte horšia. To som sa musel učiť znova rozprávať.“ Nevychádzal som z údivu. Je to možné, že človek na druhej strane mi rozpráva toto?

„Matematika mi pomohla, vždy bola moje hobby, a tak som začal doučovať deti.“

Nevzdal sa

Miro je podľa všetkého ťažko chorý človek. Má cukrovku a epilepsiu. Počas doučovania sa niekoľkokrát stalo, že bez slova zmizol. Prišiel po pár minútach s odôvodnením: „Sorry, mám ťažko chorú mamu a starám sa o ňu. Keď počujem, že sa s ňou niečo deje, musím ju utekať ratovať.“

Občas poza neho prejde mníška. To je asi tá posledná vec, ktorú čakáte na doučovaní.

„To je moja sestra, ktorá je rehoľná sestra.“ Pokýval som chápavo hlavou.

„Dostala povolenie ísť opatrovať mamu a mňa. Sám by som to asi nezvládol.“

Barany

Na otázku, čo si kúpi za tých pár eur, ktoré dostane odo mňa za doučovanie, odpovedal: „Barany, aby mi mal kto kosiť záhradu.“

Inžinier

Pred tým bol Miro inžinier. Teraz chodí hrať na organ do kostola a doučuje matematiku. Píše tiež básničky a publikuje ich v časopise Život s epilepsiou.

Prečo o ňom píšem? Je úžasné, že „obyčajný“ človek žijúci niekde v slovenskej dedine sa v ťažkej situácii nevzdal. Ba čo viac, pomáha ostatným okolo seba a inšpiruje.

Minimálne mne pomohol a to žijem tisíce kilometrov ďaleko.

Miro, Ďakujem Ti!

Článok je autorizovaný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?